Tak táto ponuka sa tiež nedá odmietnúť, po tom čím už sme tu prešli, nakoľko mám pocit, ako by som niečo nedokončila. Nie som tam kde mám byť- to je môj pocit.
Tie články, ktoré odporúčate prečítať pred napojením na energiu modrobieleho plameňa, som čítala tak ako ste dával linky na FB, keď môžem tak kontrolujem čo je u Vás nové, alebo čo nové si u vás ešte prečítam, veď ste za posledný mesiac súčasťou môjho života a k obsahu článkov poviem asi toľko, že ja počúvam svoju intuíciu.
Tak som si musela spraviť poznámky, aby som to celé nejako zhrnula:
Mojich 30 dní so shamballou.
Veľké očakávania som na začiatku mala- niečo v zmysle, že budem tak naladená a plná energie, že sa priam budem vznášať. No ale aby sa človek do toho stavu dostal, tak sa musí zbaviť všetkej tej špiny, čo na seba za tie roky naložil, alebo nevedome nechal nakladať iných.
Energia shambally sa na mne začala najskôr prejavovať fyzicky, za ten mesiac som si užila infarktové stavy- kedy mi srdce bušio na poplach a rozvybrovalo všetku krv v tele, cítila som aj tú najjemnejšiu vlásočnicu. Brnenie končatín a triaška ako keby som mala už sto rokov, únáva, chrípka akú som nemala asi 20-rokov, myslím, že to zlé čo bolo, sa dalo na útek a ešte stále to lezie zo mňa von všetkými možnými cestičkami. V poslednej tretine sa mi začali prebúdzať moje dlho spiace čakry- je to zvláštny pocit, hlavne pri tej prvej :o). Druhú som nejako nevnímala, zato tretia- to sa mi na dva dni rozvybrovala celá brušná dutina. Včera- dva dni po shamballe sa začala budiť moja 4. Čakra, tak som si v noci v posteli svietila na zeleno! Som zvedavá ako to bude pokračovať s mojimi energetickými centrami.
Po citovej a pocitovej stánke, to bolo všetko ako na húpačke, som ženská a nálady ako na húpačke mávam s pravidelným mesačným opakovaním, no ale toto- každý deň som sa potýkala s inými pocitmi- šťastie-beznádej-láska-pocit zbytočnosti-úplne vypnutá bez pocitov a hnev, no všetko.
Čo však teraz? Teraz vnímam asi toto- neznesiem spoločnosť zlých upírskych ľudí, s tými ja nič nenarobím musia chcieť sami, no na druhú stranu keď vidím nejakú napríklad predavačku bez života ako si bez nálady odrába tých svojich pár korun čo jej pribudne na účte- hneď ma napadne nejaká povzbudivá poznámka, aby mala aspoň na pár minút lepšiu náladu a tvár sa jej rozžiadila v úsmeve, všeobecne sa s ľudmi momentálne dávam viac do hovoru- cudzími, ale nie upírmi.
Menej rozmýšľam- mozog používam len keď potrebujem- len si tak som bez myšlienok(aj tak je 90% z nich len hlúposť). Mám odpor k slovu „musím“, je toho vážne málo čo človek musí! Je treba zastaviť- vyložiť si nohy zrelaxovať, veď špinavé prádlo počká, šéf musí tiež počkať- veď ani on nerobí sám na seba. Ľudia s negatívnym prístupom či už ku mne alebo všeobecne sa niekde stratili, za to tých čo mám rada teraz stretám na každom ktoku, tak čo ďalej? No predsa ísť ďalej! Neviem a netuším, či je toto tá správna cesta, ale každá cesta na ktorú sa vydám stojí za to, aby som po nej šla až do konca a videla výsledok.
Milý Kájo ĎAKUJEM!
Ak budete taký milý a napojíte mňa aj moje deťúrence v sobotu 11/6/2016 o 22:00hod. Tešíme sa!